Ako som písala v úvode som nevidiaca -od malička ma rodičia viedli tak ako každého z Vás chodila som do škôlky a samozrejme do školy. Som rodičom vďačná, že od malička sa o mňa  starali, vychovávali a dodnes v nich mám oporu. Takisto som vďačná samozrejme celej mojej rodine.Vďaka ním , že ma prijali a brali ma tak ako každé dieťa a  nerobili rozdiely vo výchove.Nedržali ma v bavlnke,ale ma nechávali spoznávať všetko čo život ponúka.Dnes môžem mať to čo mám a žijem ako každý iný.A keď si prezeráte moju stránku tak môžete vidieť, že rada varím. Možno si dáte otázku ako keď nevidím aj varím?- musím povedať, že aj v školách nás predsa niečo naučili k samostatnosti a aby sme mohli aj my keď už máme taký osud žiť tak ako každý v načom okolí.Verím, že tento príbeh Vás aspoň troška zaujal a mohli Ste sa vžiť aj do mojej situácie.Aj keď život nie je lahký-tak neznamená to,že sa budeme iba sťažovať,ale snažiť sa o to aby sme tento život nepremrhali nadarmo.